domáci miláčik film Mestská časť Trenčianska Závada

božkov tuzemský sleva Pôvod názvu obce „Trenčianska Závada“

sanjati svoje vjenčanje znacenje „...v ceste do polí, lúky alebo do lesov stál obrovský strom, ktorý chodcom alebo záprahom zavadzal v ceste...“ (K.Bartek, Krížom krážom po rodných chotároch.)

firemná komunikácia a jej druhy Ide o legendu, ktorej pôvod nie je úplne známy. Z hľadiska historického výskumu, nedostatočne pramene podložená. Preto je potrebné snažiť sa prísť na iné možnosti pôvodu názvu „Trenčianska Závada“. Z prvej časti názvu jasne vyplýva, lokalizácia obce, a tým je trenčiansky kraj. Tento prívlastok dostala v roku 1808, asi pre lepšie identifikovanie, pretože na západnom Slovensku v tej dobe existovalo ďalších päť „Závad“(Závada 1332, Lietavská Závadka 1393, Zemianska Závada, Závada Pod čiernym Vrchom 1481, Závada 1421). Trenčianska Závada bola z nich teda najmladšia, prvá písomná pamiatka pochádza z roku 1492. No je tiež aj najzápadnejšie. Leží na východnom úpätí hôr Bielych Karpát, v oblasti pravostranného prítoku Vláry. V súčasnosti patrí pod obec Nemšová a má približne 300 obyvateľov.

jednoduché exponenciálne rovnice Obec vznikla valašskou kolonizáciou, čo je dôležitá informácia pri ďalšom bádaní. Čo sa pojmu Závada týka, jej vznik nie je úplne objasnený. V publikácií od Karola Barteka „Krížom krážom po rodných chotároch“ sa uvádza, že podľa ústneho podania obec dostala svoje pomenovanie podľa toho, že v ceste do polí, lúky alebo do lesov stál obrovský strom, ktorý chodcom alebo záprahom zavadzal v ceste. Ale to prečo ho neodstránili nie je známe. Faktom však je že aj v erbe obce sa nachádza Strom. Rovnako na najstaršej pečati obce, ktorá pochádza z roku 1733 sa nachádza vyobrazenie stromu V strede pečatného poľa sa nachádza z pažite vyrastajúci mohutný listnatý strom s nápisom „ SIGILLVM PAGI ZAWADA“ Ide však už o neskoršie obdobie, kedy bola „Závada“ už minimálne 150 rokov. Erb či pečať vychádzajú teda z tejto legendy.

pivo černá hora druhy V prvej písomnej zmienke, ktorá pochádza z roku 1493 sa hovorí tom, že je majetkom Trenčianskeho hradu pod názvom „Possessio Zavad“ čo v preklade znamená približne „majetok, obec alebo všeobecne usadlosť“registračná pokladňa euro 50 te mini sa bližšie neuvádza dôvod pomenovania obce. Ide o najstaršie pomenovanie „Possession Zawad“ teda „ Majetok Závad“ môžeme chápať aj ako obec, ktorá patrila pod väčšiu správu. Pôvodne však patrila po správy Hradu Súča, až po jeho zániku sa pričlenila k Trenčianskemu panstvu. Preto Existuje možnosť, že práve tam sa nachádzali základné informácie o pôvode pojmu Závada, ktoré však v dôsledku zničenia hradu v Súči zanikli spolu s ním. Ide však len o hypotézu, ktorú nepotvrdzujú iné pramene. Je niekoľko autorov, ktorý sa tiež aspoň všeobecne venujú tejto problematike, a pomáhajú pri analýze pojmu „Závada“. Ich hypotézy sú rôzne viac či menej aplikovateľné na obec Tr.Závada.

crikvenica trg stjepana radića kamera Vlado Uhlár vo svojom článku „Závady, Lehoty, Vôle, Závadky“ uvádza jeden z možných alternatív vzniku pojmu Závada viažuci sa k staršiemu vývinovému stupňu slovenčiny, kde je známe slovo „vyvadiť“. Autor uvádza že v právnom význame ide o významy „vyslobodiť, zbaviť povinností záväzku“ Teda slovo vadiť malo význam viazať a vyvadiť znamenalo teda vyviazať a preto autor predpokladá, že v takomto význame sa používalo aj sloveso „Zavadiť“, čo však nie je dokázanésignorelli ead pós graduação. Aplikovaním na konkrétne túto obec sa stretávame s historickou udalosťou z roku 1550, kde sa spomína ako Zawoda a v tomto roku obec úplne vyhorela. Následne bola oslobodená na 8 rokov od všetkých poplatkovtričko s vlastním potiskem české budějovice, čo má určitú paralelu medzi významom slova Závada, ale zároveň túto teóriu popiera fakt, že obec sa takto spomína už pred rokov 1550 ako Zawad.

Vlado Uhlár ďalej uvádza, že obce z názvom Závada sú v prepojení s valašskou kolonizáciou. Rovnaké názvy vznikli už pri vzniku osád v období druhej valašskej kolonizácie. Kedy vznik osád sprevádzali úľavy od zemepána od 5 až po 20 rokovsprchové kúty 90x90 Tieto historické fakty podporujú teóriu o pravosti významu „Závada“. Skutočný význam názvu však nie je

odmena advokátov však nijakou písomnosťou doložený. To, že sa doteraz nenašiel nejaký priamy dôkaz alebo listiny, svedčí už spomínaný fakt o kompletnom vyhorení obce z roku 1550. Trenčianska Závada však patrí medzi tie, ktoré vznikli práve Valašskou kolonizáciou, súvisí to aj s polohou keďže leží na úpätí Karpát, kadiaľ viedol prúd s valašskými kolonistami z východu na Západ. Pôvodné valašské obyvateľstvo sa však v obci nezachovali, už z dôvodu mien, ktoré sa v obci nachádzajú a už len v priebehu 19-20 stor. sa dostatočne menili. V súčasnosti sa v obci nachádzajú priezviská s hlbšou históriou ako Duriš, Gabriš, Korienek, Adamec, Patka, okrem nich, Gajdošík, Naňák, Juzek, Kuruc a pod. No napríklad pred sto rokmi tu figurovali úplne iné mená.

zakladajúce štáty nato Ďalšiu verziu pôvodu názvu spomína Krajčovič vo svojej publikácií „Živé kroniky slovenských dejín, skryté v názvoch obcí a miest“ Kde usadlosti s názvom „Závada“ začlenil medzi obranné zariadenia, zátarasy či pozorovateľnekreslená panda. Lenže táto teória nie je príliš vhodná pre bádanie, pretože autor hovorí o usadlostiach blízko hradov, hradieb, kde sa tvorili zátarasy „Závady“ proti prechodu cudzích vojsk. A To, že Trenčianska Závada leží, podstatne mimo takéhoto osídlenia, nemohla teda plniť a nemala prečo plniť obrannú funkciu, ako aj mnohé iné Závady, Závadky na Slovensku, ktoré sa zväčša nachádzajú v hornatých oblastiach Slovenska. Od východu až po západ.

domáca presnidávka Z hľadiska polohy mohlo ísť len o pozorovateľňu, pretože z obce má dobrý výhľad na Východ, kde vidieť Považie, oblasť Trenčianskej Teplej, Nemšovej, cez Dubnicu až na Ilavu a smer Púchov. Z druhej strany na Západ je z lesov a pasienkov výhľad zasa na celú Trenčiansku oblasť a hrad v Trenčíne, rovnako aj na oblasti bývalého Sučanského hradu a okolia obcí Horná a Dolná Súča.

divadelní představení jára cimrman  [1] simon mawer dívka která spadla z nebe

plynový krb do bytu [2] KRAUS,: Dejiny mesta Nemšová, s.64.

inzerce psi krytí [3] UHLÁR, Vlado: Závady, Lehoty, Vôle, Závadky, s. 18

wymiana frontów szafek kuchennych poznań [4]BARTEK, K. Krížom Krážom po  rodných chotárov s.14.

interakcija značenje [5]UHLÁR, V.: Závady, Lehoty, Vôle, Závadky s.19.

napáda knižne [6]KRAJČOVIČ, R.: Živé kroniky slovenských dejín, skryté v názvoch obcí a miest,s.147